• Auto & moto
• Domov, záhrada
• Informatika, počítače
• Šport & hry
• Zdravie & životný štýl
• Kuchárky & nápoje
• Dejiny & fakty
• Cestovanie
• Cudzie jazyky
• Rozprávky

Taliansky spisovateľ Alessandro Baricco začínal ako hudobný kritik v denníku La Repubblica a práve v týchto novinách vychádzala na pokračovanie aj jeho najnovšia zbierka esejí s názvom Barbari. Autor hneď v úvode priznáva, že písať knihu na pokračovanie a každý týždeň posielať jeden text do novín je úplne iné ako písať „normálnu“ knihu esejí. Uvedomuje si, že by pravdepodobne používal iný jazyk, inak by argumentoval a uvažoval. V korektúrach knižnej podoby týchto esejí však veľa nemenil a texty ponechal v pôvodnej „priamočiarym barbarstvom“ preniknutej podobe.

Baricco sa v tridsiatke vtipne napísaných esejí rozhodol skúmať novodobých barbarov útočiacich na súčasný kultúrny život a civilizáciu. Na rozdiel od mnohých komentátorov, ktorí sa tejto téme venujú, sa neobmedzil na nariekanie nad vyplienenými územiami kultúry, ale snaží sa pochopiť, akým spôsobom barbari útočia, ako myslia a ako pripravujú svoju inváziu. Samotný útok nevidí ako priamy boj, ale ako postupné infiltrovanie barbarských praktík a zvyklostí do súčasného sveta, ktorý pod ich vplyvom mení svoje hodnoty. Civilizácii rastú žiabre a pomaly sa učí plávať v barbarských vodách.

Bašta vína a futbalu

Portrét novodobého barbara maľuje Baricco na plátne vína, futbalu a kníh, na ktorých ilustruje postupnú nomádsku inváziu. V prípade vína rozmachu barbarov pomohla technologická revolúcia. Vďaka nej nie sú na výrobu vína potrebné žiadne špeciálne klimatické podmienky, vlastníctvo vinohradu, na ktorom révu pestoval váš prapredok už v 14. storočí či znalosť vinárskeho jazyka. Technológia tak výrobu aj nakupovanie vína zjednodušila a producentov aj konzumentov zbavila mučivej cesty námahy a poznávania, ktorými barbari opovrhujú.

Baricco je Talian z generácie, ktorá futbalový zápas vysielaný v nedeľu večer, považovala za rituál posvätnejší než návštevu kostola. Digitálne televízie a športové kanály vysielajúce futbal v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu túto posvätnosť nahradili laickým konzumom. Existuje aj iný príklad, vhodnejší pre „nefanúšikov“ tohto športu, ktorým sú televízne seriály. Aj na tie sa dalo tešiť celý týždeň, rozoberať s kamarátmi do najmenších podrobností napríklad otázku, kto zabil Lauru Palmerovú v seriáli Twin Peaks. Dnes si stačí zadovážiť DVD a kedysi polročnú skúsenosť zredukovať na tri večery pri telke.

Barbar nielenže nebude čakať celý týždeň na nový diel svojho seriálu, ale popri jeho sledovaní na DVD bude četovať, sťahovať hudbu a čítať najnovšie správy. Skúsenosť s čímkoľvek musí byť totiž zhustená a zjednodušená, aby vo svete tisícich podnetov zabrala čo najmenej pozornosti.

Invázia barbarov

V snahe vyhnúť sa akejkoľvek námahe a štúdiu venovanému jednému predmetu bude barbar kĺzať po povrchu. Baricco ho označuje za horizontálneho človeka, ktorý na svojich cestách po povrchu vecí a významov vyhľadáva rôzne zjednodušenia a skratky, miesta, v ktorých sa spája čo najviac „skúseností“, ktorými sú napríklad kníhkupectvá s kaviarňami, obchodné domy s kostolmi či obyčajné noviny s prílohami v podobe CD či DVD. Barbar veľmi dobre vie, že špecializácia a štúdium jedného problému je namáhavé a časovo náročné, pričom jeho existencii v tomto svete „nič“ neprináša. Teda jednoduchšie je úplne jedno, že si prečítal a pochopil celého Chateaubrianda, keď nevieš kto je Dan Brown a Google.

A Google barbari milujú. Zosobňuje totiž všetky charakteristiky ich invázie. Vďaka technologickej inovácii sa privilégiá niekdajšej kasty vzdelaných aristokratov dostali ku všetkým. Google je rýchly, používa moderný a zjednodušený jazyk a naznačuje, že podstata vecí nie je jeden bod, v ktorom treba s vynaložením veľkej námahy hľadať podstatu, ale zábavná cesta pomedzi rôzne odkazy na iné odkazy, ktorých význam je pochopiteľný za niekoľko sekúnd.

Napriek tomu, že Google je praktický je zároveň aj veľmi povrchný. Výsledky vyhľadávania nezoraďuje podľa dôležitosti, dôveryhodnosti či autentickosti zdroja, ale podľa množstva odkazov, ktoré na danú stránku vedú. Stará známa prax vedeckých citácií, podľa ktorých sa za kvalitného považuje autor, ktorý je čo najčastejšie citovaný, dotiahnutá do svojej barbarskej dokonalosti.

Všetci sme mutanti

Baricco opisuje barbara ako človeka, ktorý uprednostňuje rýchlosť pred zdĺhavým uvažovaním či útržky pred analýzou. Zaujímavé je, že tomuto problému sa venujú aj ľudia v Google – hlavnom stane barbarov, nezabúdajte. Ide o problém s knihami, ktoré Google sprístupňuje a ktoré nemôže zobrazovať v celku. Nájdete v nich hľadaný citát, ale v kontexte asi piatich riadkov, ktoré na slušnú analýzu jeho relevantnosti zďaleka nestačia.

Barbarom by mal teda byť niekto, kto sa venuje všetkému a zďaleka sa vyhýba akejkoľvek špecializácii. Človek, ktorého by ešte generácia našich rodičov označila za renesančného. Dnes sú takýchto univerzálnych géniov tisícky. Stačí, aby ste sa pozreli na záujmy svojho najbližšieho okolia, v ktorých zdanlivo protichodné aktivity ako joga a motokros plynule prechádzajú k fascinácii históriou Blízkeho východu a slabosti pre žánrovú literatúru. Zmena kultúrnych konštelácii neminula ani jedného z nás. Zjavne ani Michela de Montaigne, ktorý by podľa všetkého a najmä svojich esejí, v ktorých sa z rôznych dôvodov venuje hádam celému vtedajšiemu svetu, umeniam a vedám, pravdepodobne miloval Google. Aj on bol barbarom?

Výsledkom barbarského plienenia nie sú ruiny a opekanie prasiat nad ohňom založeným z Danteho kníh. Výsledkom tejto invázie je určite zmena hodnôt, zmena v spôsobe myslenia a života. Možno je jej výsledkom popíjanie vína zajedaného hamburgerom pri pozeraní futbalu v utorok o desiatej ráno a možno ani nie. Ako v tom pokuse, ktorý urobila na hodinách čítania jedna americká učiteľka. Nechala deti, aby sami vybrali knihy, ktoré budú čítať a verte či nie, ale cez rôzne barbarské šroty súčasnej literatúry ich dokázala nasmerovať ku kvalitnej klasike – opevneniu centier tejto civilizácie. Možno je cesta z barbarského močiara späť na pevnú zem možná.